Nejde len o skúsenosti - voľme s rozvahou

Autor: Ladislav Piršel | 21.3.2014 o 15:30 | (upravené 21.3.2014 o 17:52) Karma článku: 19,89 | Prečítané:  816x

"Pripravený pre Slovensko" a neskôr "Pripravený pre ľudí" začína mať na billboardoch miesto podpisu výzvu "Ide o skúsenosti, voľte s rozvahou". S druhou časťou výzvy nemám problém. Voliť s rozvahou je najlepšia prax. Či sa rozvaha preukáže tým, že sa uprednostnia skúsenosti, pred čímkoľvek iným, to si vôbec nemyslím. V histórii je nespočetne príkladov, keď uprednostnenie skúseností voleného privodilo katastrofu. Stojí za to dať na charakter voleného a na skúseností voličov s tým, čo doteraz urobil. Ak ide o skúseného klamára, tak práve rozvaha by mala vravieť: ruky preč!

Milan Kňažko mal na billboardoch heslo "Znovu ide o veľa". Som presvedčený, že trafil klinec po hlavičke a toto heslo nie je dnes o nič menej aktuálne. Napriek tomu, že vzhľadom na výsledky prvého kola prezidentských volieb majú samotné billboardy už len dokumentárnu hodnotu.

Keď v novembri 1989 vystúpil Milan Kňažko na tribúny, kde spolumoderoval priebeh demonštrácií, a večer viedol vo vtedy ešte socialistickej televízii so zástupcami vtedajšej komunistickej strany spolu s ďalšími "politickými amatérmi" vznikajúceho občianskeho hnutia ostré názorové diskusie o hodnotách, meno Robert Fico sa nikde neobjavilo. "Pálili si vtedy prsty" iní komunisti - hlavne Peter Weiss a Pavol Kanis.

Milan Kňažko na námestí SNP v Bratislave v zime, ktorá zachádzala za nechty, "vytváral koridor" a Robert Fico si v teple niekde v pozadí "nevšímal" priebeh revolučných zmien. Námestia vtedy boli plné ľudí z jeho generácie. On si však "nevšímal" resp. si asi nechcel všímať, aby si nakoniec, podľa vlastného vyjadrenia, "...nevšimol".

Takáto ľahostajnosť je hodná sociopata. Alebo je to pretvárka človeka, ktorý skrýva, že mal ako čerstvý člen komunistickej strany strach, čo s ním bude? Veď počas ľudového povstania v Maďarsku v roku 1956 rozvášnený dav vešal komunistov na kandelábre.

U nás sa tak chvalabohu nestalo. Vďaka "politickým amatérom": Havlovi, Kňažkovi, Budajovi, Dubčekovi, Pithartovi a ďalším, ktorí mali charakter, išli po hodnotách a nie po krku svojich politických protivníkov a utlmili vášne davu. Komunistickí, politicky skúsení jastrabi sa zasadzovali za silové riešenie, ale vďaka iným komunistickým politicky takmer amatérom: Adamcovi, Urbánekovi a spol. sa tak nestalo. A to tu boli už viac než 20 rokov sovietske vojská. Za Gorbačova by však krymské riešenie v r. 1989 v Československu nebolo možné (Vladimír Vladimírovič Putin vtedy slúžil ako rozviedčik v Drážďanoch).

Podstatné vtedy bolo, že "ľudia bez politickej a štátnickej skúsenosti", bez "známych politikov v zahraničí" hovorili o zmenách v rebríčkoch hodnôt, o slobode, o odstavení jedinej skutočnej politickej strany (komunistickej strany) od jej vedúcej úlohy v spoločnosti a od absolútnej moci. Hovorili o vyhnaní sovietskych vojsk z krajiny a o prebudovaní spoločnosti frustrovanej triednym bojom a socialistickým internacionalizmom na spoločnosť občiansku. Ľudia vo voľbách dali prednosť novým hodnotám, slobode, víziám a charakterom, pred štátnickymi skúsenosťami komunistických papalášov. Aj keď nie všetky nové tváre mali čisté charaktery. To sa ukázalo však až neskôr.

Ak by to neurobili, k odstaveniu komunistickej strany od vedúcej úlohy a od moci by nedošlo, triedny boj by programovo pokračoval a Robert Fico by zrejme bol dnes vo vrcholovej politike tiež. Možno ako člen ústredného výboru KSČ.

Boli sme len jednou kockou domina. Domina socialistického tábora, ktorý prehral studenú vojnu, lebo ju hodnotovo, morálne a ekonomicky nezvládol. Súčasť skupiny ateistických štátov, ktoré prenasledovali alebo obmedzovali veriacich, perzekuovali inak zmýšľajúcich, klamali svojich občanov, sľubovali im sociálne istoty, živili obraz vnútorného a vonjakšieho nepriateľa, bránili voľnému pohybu osôb, tovarov a myšlienok a napriek vedeckému plánovaniu dokázali najlepšie naplánovať nedostatok. V krátkom čase za sebou padla Nemecká demokratická republika, potom Československo a "pod stromček" roka 1989 Rumunsko. Ako prvé začalo ešte začiatkom 80-tych rokov rebelovať Poľsko.

Významnú úlohu zohral v tomto období ďalší "politický amatér bez štátnických skúseností" Karol Wojtyla. Ako pápež Ján Pavol II nebol hlavným veliteľom žiadnej skutočnej armády, ani nemal právomoci zákonodarnej iniciatívy Európskeho parlamentu, ale dokázal svojou prirodzenou autoritou, osobným príkladom, zásadovosťou vo vyznávaní hodnôt, empatiou k ľuďom, službe ľuďom a pomenúvaním vecí pravými menami to, čo nedokázal ani jeden americký prezident alebo zákondarný zbor ktoréhokoľvek štátu. Svojimi pastoračnými cestami rozložil ideologickú a hodnotovú prázdnotu socialistického tábora.

Aj dnes sme v situácii, keď nám pomôže len zmena a "odpochodovanie" okukaných tvárí odchovaných na triednom boji do politického dôchodku. Bezohľadu na to, či majú dôchodkový vek alebo nie.

Ako voliči sme poslali do druhého kola prezidentských volieb jedného skúseného politika a jedného politického amatéra.

Ten jeden nám už ukázal, že má skutočne veľké skúsenosti:

  • ako nasľubovať pred voľbami ľuďom to, čo nikdy nesplní (odškodnenie obetí nebankových subjektov, istoty, ...),
  • ako vyryť hlbokú brázdu naprieč celou spoločnosťou (najdôveryhodnejší aj najmenej dôveryhodný politik),
  • ako úspešne riadiť stranu ako spoločnosť s ručením obmedzeným, za ktorej záväzky, vzniknuté jej pôsobením, žiaľ ručia občania tohoto štátu,
  • ako "minúť veno aj našim prapravnučkám",
  • ako efektívne narábať s nepravdou, zavádzaním a neoveriteľnými informáciami,
  • ako prebúdzať vo svoj prospech najnižšie pudy občanov Slovenska (závisť, nenávisť a xenofóbiu),
  • ako používať metódy, za ktoré by sa nemusela hanbiť ani komunistická ŠTB (rozohrávanie "spravodajských hier", vylievanie kýblov špiny na akéhokoľvek vážneho politického súpera).
Politik,
  • ktorý má podľa vlastného vyjadrenia za vzor národného zbojníka Juraja Jánošíka (len neviem, či kvôli meraniu "od buka do buka" alebo kvôi tomu, že zbíjal),
  • ktorý sa dokázal zaliečať politikom typu Muhamarovi Kadáfimu,
  • vyjadril obdiv nad životopisom Fidela Castra,
  • a na kameru povedal, že "... s morálkou nič nemá..." (pozri tu).

To je len stručný výpočet niektorých jeho kvalít.

Splním výzvu Roberta Fica, budem skutočne voliť s rozvahou.

Skúsenosti kandidáta však pre mňa nebudú prioritou. Skúsenosti s doterajším pôsobením kandidáta a jeho charakter ale áno.

P.S.

Pán Kiska s tímom,

nesadajte na lep Robertovi Ficovi, nehrajte podľa jeho scenára. Vylezte z obranných zákopov. Nevenujte sa sebe, ale slabinám Roberta Fica. Má ich habadej. Navyvádzal toho dosť. Máte zodpovednosť a musíte presvedčiť aj voličov prezidentských kandidátov, ktorí Vás po prvom kole podporili.

Pravicoví politickí harcovníci,

keď ste vyjadrili podporu Andrejovi Kiskovi, tak mu ju aj skutočne poskytnite. Pustite sa do jeho protikandidáta. Je Vás dosť a viete toho veľa. To by v tom bol čert, aby Vás "ustál". Veď aj tak Robert Fico tvrdí, že je to "všetci na jedného". Tak nech má, po čom túžil. Keď začal rozdávať údery pod pás a zapojil celú svoju mašinériu, potrebuje zdatných súperov.

Alebo ste vyhandlovali ďalšiu politickú dohodu?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?