Odmeňovanie prezidentov v okolitých štátoch bolo v lete predmetom tohto článku. Porovnanie pre nášho úradujúceho prezidenta nevyšlo vôbec tak zle. Celkom 9,7 násobok priemerného platu na Slovensku je celkom slušná čiastka, za ktorú sa ani Slovenská republika nemusí hanbiť. Je to podľa citovaného článku mesačne celkom 7844 EUR. Najmä, keď sa zohľadnia paušálne náhrady (nezdanené) ako aj prevzatie nákladov na bývanie, dopravu, telekomunikácie a pod. Z publikovaných informácií SITA to teda vyzerá tak, že slovenský prezident odchodom z funkcie vyjde "na psí tridsiatok".
Je to skutočne tak? Alebo je to len také gašparkovské vajatanie?
Platové pomery ústavných činiteľov upravuje Zákon č. 120/1993 Z.z., ktorý bol naposledy novelizovaný v tomto roku. Dosluhujúci prezident by si mohol pamätať, čo v ňom je, pretože ho len nedávno podpisoval.
V tomto zákone sa v §10 ods. 2 píše: "...Prezidentovi po skončení výkonu jeho funkcie patrí doživotne plat vo výške 995,82 eura..."
To, čo SITA prezentovala vo svojej správe ako dôchodok nášho prezidenta, je teda plat, ktorý patrí prezidentovi doživotne po skončení jeho funkcie. Nie je veľa funkcionárov, ktorí by poberali doživotne plat, bez ohľadu, v akom veku odišli z funkcie, ako dlho ju vykonávali a s akým výsledkom. V našom právnom poriadku má úprava platových pomerov prezidenta výnimočné postavenie.
Penziu, inak povedané starobný dôchodok, poberajú naši občania od Sociálnej poisťovne po splnení podmienok a vo výške stanovenej metodikou podľa zákona. Zrejme správne predpokladám, že za prezidenta sa odvádzajú všetky odvody, vrátane dôchodkového poistenia. Rozhodujúcim pre výšku priznaného dôchodku je výška osobného mzdového bodu. Výpočet nie je jednoduchý a je zbytočné ho tu uvádzať. Treba však povedať, že výšku osobného mzdového bodu ovplyvňuje výška príjmu poistenca, resp. výška vymeriavacieho základu. Ten, kto viac než 10 rokov poberal plat ďaleko za hranicou maximálneho vymeriavacieho základu, zrejme nebude na tom so starobným dôchodkom tak biedne. Koniec koncov v prípade prezidenta ide o prvého muža v štáte, ktorý podpisoval všetky tie podarené sociálne zákony (ak sa prijímali v dobe jeho funkčného obdobia). A keďže v prípade dosluhujúceho prezidenta ide aj o bývalého predsedu národnej rady, tak sa na ich tvorbe spolupodieľal. Roní potom krokodílie slzy, keď sú zlé.
Nechápem tento exkurz do ríše zavádzajúcich informácií zrovna v období vianočných sviatkov. Čo to má byť? Upozornenie pre vládnu väčšinu, že má upraviť zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov so zvláštnym prihliadnutím na platové pomery prezidenta čo najskôr? Veď aj jej prvého muža sa to bude o chvíľu týkať? Ak bude úspešný vo voľbách. Keď to urobí teraz, tak jej stačí jednoduchá väčšina.
Očakával by som viac pokory zrovna od tohto dosluhujúceho prezidenta. Ako jeho plat počas funkčného obdobia, tak aj odvody a doživotný plat idú z daní, ktoré platili, platia a budú platiť občania tohto štátu. Stal sa raz prezidentom, tak mu to patrí. Nech si však vstúpi do svedomia, či jeho prezidentské výkony zodpovedajú jeho finančnému zabezpečeniu. Špeciálne by som čakal pokoru od politika, ktorý sa spolupodieľal na vytváraní nátlaku na nášho prvého prezidenta - Michala Kováča, a zhoršovaní jeho podmienok. O ďalších výnimočných kúskoch radšej pomlčím.
Mám pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh a dôraznú žiadosť:
prijmite ústavný zákon o platových pomeroch prezidenta, v ktorom bude explicitne uvedené, že doživotný plat prezident nemôže poberať odvtedy, odkedy sa preukáže, že sa počas výkonu svojej funkcie spreneveril svojmu sľubu. Konkrétne tým myslím časť: "...svoje povinnosti budem vykonávať v záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony..." Kompetetným orgánom na vyslovenie takéhoto verdiktu by bol Ústavný súd Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky by už mohol konečne vyriecť nález, či prezidentovo odmietnutie vymenovať zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora bolo v súlade s ústavou. Alebo tiež alibisticky čaká, keď odíde dosluhujúci prezident a hlavne kto bude víťazom nastávajúcich prezidentských volieb?
Nedá mi na záver nepovzdychnúť si s nostalgiou: Niektorí ľudia by sa nikdy nemali stať prezidentom, ani slovenským. Nebude zo psa slanina ani z vlka baranina. Svoj tieň jednoducho nepreskočia. O to viac by sme si ako voliči mali dať pozor, komu dáme svoju dôveru teraz.
