Martin 11.11.2020 bol zvláštny deň. Tlačová beseda premiéra a ministra zdravotníctva vlády SR stála za to. Skôr by som mal povedať, že nestála. Jedine, že by to bola diskusia nie na úrade vlády, ale niekde inde.
Pre neskôr narodených sa patrí vysvetliť, čo to znamená 5. cenová skupina. Pred novembrom 1989 sa reštaurácie zaraďovali do cenových skupín. 1. skupina bola najvyššia, a teda najdrahšia a najluxusnejšia. Najnižšia bola 4. cenová skupina. Obvykle to boli dedinské/sídiskové reštaurácie/krčmy/pohostinstvá a staničné reštaurácie. Bol veľký predpoklad, že najuhladenejšiu reč stretnete v 1. cenovej a najdrsnejšiu vo 4. cenovej skupine. I keď ani vtedy cenová skupina nemusela byť zárukou, s akou úrovňou vyjadrovania ste sa tam stretli. Priznám sa, že 5. cenová je len moja fikcia, aby som vyjadril, že ide o vyjadrovanie ešte horšie a hrubšie, než v najposlednejšej putike.
To, čo sme počuli z úst hlavne priemiéra vlády tejto krajiny, je v boxerskom žargóne hloboko pod pás, alebo ako je teraz zvykom hovoriť za čiarou. O odbornej diskusii o financovaní zdravotných výkonov nemôže byť ani reči. Minister zdravotníctva mu v tomto "úspešne" sekundoval.
Odporúčam, aby sme sa na Slovensku nehrali so základmi našich mien, lebo to môže prudko streliť dozadu. Pekár nemusí vedieť piecť, Kováč nemusí vedieť kovať a ani Baník, Krajčír, Kolár resp. Kollár, Hrnčiar, Horváth, Chorvát, Nemec, Maďar resp. Magyar, Poliak resp. Polák atď. nemusí mať nič spoločné s remeslom, ktoré je základom ich mena, prípadne naznačuje nejakú vlastnosť alebo príslušnosť k nejakej národnosti alebo etnickej skupine. V normálnej slušnej spoločnosti nie je dôvod, aby to bolo znevýhodnenie alebo biľag/stigma a už vôbec nie nástrojom podpásového útoku čelného predstaviteľa tohto štátu na poslankyňu NR SR.
Slovenská slovná zásoba pozná aj slová:
zmätok
miasť, mätiem, mätieš, mätie
mätúci, mätúca, mätúce
pomätený, pomätená, pomätené
Arcibiskup košický mons. Bernard Bober mal v ostatnú nedeľu veľmi trefnú kázeň. Dokážem len približne replikovať jednu z jeho myšlienok: Múdrosť a dobré srdce sú darom pre ľudí, ktorí môžu urobiť veľa pre nás a pre ľudstvo. Veľmi si prajem a túžim po tom, aby naši čelní vládni predstavitelia boli takto obdarovaní. Keď však sledujem, ich vyjadrenia a konanie, tak sa obávam, že nestáli v rade, keď sa dávali. A hanbím sa za nich. Niektorí z nich majú túžbu urobiť dieru do sveta a radi by sa prirovnávali k Angele Merkelovej, alebo k Borisovi Johnsonovi, ale majú skôr dar pretromfnúť aj Donalda Trumpa.
Sokrates o ľuďoch v puberte údajne povedal: Milujú okázalo rozmarný život, majú zlé spôsoby, opovrhujú autoritou, nerešpektujú dospelých, trávia čas tým, že sa flákajú a kvákajú spolu. Odporujú svojim rodičom, spoločnosť a rozprávanie sa je ich jediným zaneprázdnením, nenásytne jedia a tyranizujú svojich učiteľov. (Artlová, 1994)
Nechcem naznačovať žiadne paralely, ale puberta nemusí byť ohraničená len vekom. Aj v ďaleko vyššom veku môže byť jedinec mentálne pribrzdený v puberte. Mám známu, ktorá je vo svojom veku nad 70 rokov stále bezprostredná, akčná a, nech mi prepáči, "pobláznená", ako keby mala 15. Niektorým jedincom však z puberty zostane opovrhovanie, vzdor, žiadny alebo slabý rešpekt voči ostatným, nekritické preceňovanie svojich schopností a zahľadenosť do seba. Potom sa správajú tak, že urážajú všetkých okolo, ktorí majú iný názor alebo im odporujú, ničia spojenectvá a obklopujú sa len ľudmi, ktorí im spievajú chválospevy. História je plná príkladov, ako to potom dopadlo.
Machovské (mačovské) typy sa výrazne podpísali na ostatných desiaťročiach nášho vývoja. Či to bol, Mečiar, Dzurinda, Fico, Frešo alebo aj ďalší. A tiež poniektorí z nich zaznávali schopnosti žien (ako sú napr. Radičová, Žitňanská, Remišová, Blahová atď.). Dnes sú zabudnutí alebo sú na ceste byť zabudnutí. Dokázali zničiť aj svoje vlastné výtvory.
Prajem si, aby tí, ktorí majú ambíciu nás viesť, mali príležitosť a vôľu nechať sa obdarovať múdrosťou a dobrým srdcom a aby sme my, ktorí si ich vyberáme, sa nenechali ohúriť bombastickými akciami tesne pred voľbami a mali dostatočne dlhú pamäť, aby sme tých ktorí zlyhajú vypoklonkovali do zabudnutia a pritom ich nenahradili tými, čo zlyhali pred nimi. Politickí zombíci stále čakajú na ďalšiu príležitosť.