Diletanti sa radujú, zodpovední strachujú

Autor: Ladislav Piršel | 5.3.2021 o 16:00 | Karma článku: 7,52 | Prečítané:  1253x

Vyzerá to tak, že sa OĽaNO už teší na menšinovú vládu. Počítajú s tým, že Boris Kollár bude ich sekundantom v dueli so všetkými, ktorí majú aspoň trochu zdravého rozumu. Duel je vždy riskantný, spravidla jeden to neprežije.

Keď som si prečítal vyjadrenie Jaroslava Naďa k súčasnej situácii, tak som vôbec nemal pocit akejkoľvek sebareflexie. Skôr akási skrytá radosť z príležitosti zbaviť sa nepohodlných partnerov. Ďalším svedkom Matovičovým zablikali očká, budú voľné ministerské kreslá. Škoda. Naša škoda.

Bol to premyslený ťah Igora Matoviča, ako získať kontrolu nad celým balíkom 6 mld. EUR na obnovu alebo skutočne len nechcené čaro jeho exhibicionizmu? Nech si na to odpovie hlavne Boris Kollár a rozhodne sa, či bude spolupáchateľom a nakoniec ho spolu s Igorom Matovičom bude čakať osud Vladimíra Mečiara.

Pripomenulo mi to skúsenosti zo základnej vojenskej služby v Československej ľudovej armáde. Áno, patrím do generácie, ktorá sa musela naučiť existovať vo vypätých situáciách a naučiť sa spolupracovať a spolužiť aj vo vojenských podmienkach, často bojových útvarov. Aj keď to boli stratené roky, pre niekoho jeden, pre iných dva, tak boli aspoň na niečo dobré. Zrazili hrebienky bezbrehým individualistom a každý zistil, čo je zač. Z chlapcov sa stali chlapi a v telách dospelých prestali existovať mentálni pubertiaci.

Vojakov z povolania sme vtedy volali lampasáci alebo gumáci. Lampasáci preto, že každý z nich mal na nohaviciach uniformy tenší alebo hrubší pásik - lampas, čo sme my "záklaďáci" nemali. Gumáci jednoducho preto, že sa od nich ako od gumy odrážal každý rozumný argument. Teda, aby som bol spravodlivý, nie všetci boli takí. Stretol som aj rozumných, ale bolo ich málo. Vyjadrenie Jaroslava Naďa mi, žiaľ, pripomenulo práve skúsenosť s "gumákmi".

Neviem, či minister obrany Jaroslav Naď niekedy vôbec slúžil v nejakej armáde. Skôr by som bol ochotný uveriť, že ani nie. Rovnako ako Igor Matovič. U toho to vraj istila "modrá knižka". Netuším, čo mohlo byť tým dôvodom, ktorý bránil takému rúčemu borcovi, slúžiť pár mesiacov v armáde, ale to je o inom. Igorovi Matovičovi a hlavne nám všetkým, ktorí teraz musíme znášať jeho výčiny, by základná vojenská služba zrejme prospela. Už len tá skúsenosť, že existujú autority, ktoré musí rešpektovať, by bola na nezaplatenie. Asi ťažko by bol hneď armádnym generálom.

Zostáva nám len dúfať, že sa v OĽaNO nájde dosť statočných, ktorí nebudú gumákmi a nebudú sa od nich odrážať rozumné argumenty. I keď vekovo tam nevídim veľa takých, ktorí by mali skúsenosti mojej generácie. Inak už len zostane dúfať, že tým neúspešným duelistom nebudú tí, ktorí majú aspoň trochu zdravého rozumu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Od pondelka otvoria letné terasy aj fitnescentrá. Zákaz vychádzania sa však nekončí

Vláda uvoľňuje opatrenia rýchlejšie, epidemiológovia varujú pred indickou mutáciou.

Výzvy realitného trhu

Lacno a nevkusne. Po rokoch úpadku hľadáme, v čom sme vynikali

Vracajú sa architektonické súťaže.


Už ste čítali?